Mocniteľ

Územné jednotky Euroregiónu Neogradiensis

Okres Lučenec 
je prirodzené geografické centrum južnej časti Banskobystrického kraja. Hraničí s okresmi Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Poltár, Detva a na juhu s Maďarskou republikou. Z geologického aj morfologického hľadiska územie okresu je veľmi pestré. Okres je bohatý na prírodné krásy. Rovinatý terén je v strednej časti okresu a najmä v okolí rieky Ipeľ, kde je najúrodnejšia pôda. Územie okresu napriek svojej južnej polohe je pomerne hornaté. Severná časť okresu patrí do Slovenského rudohoria, časť do oblasti Slovenského stredohoria. Do juhovýchodnej časti okresu zasahuje Mátransko-Slánska oblasť svojim celkom Cerova vrchovina. Táto vyúsťuje do oblasti Lučensko-košickej zníženiny so svojim pomerne rozsiahlym podcelkom Lučenská kotlina a Ipeľská kotlina. Mestá okresu - sídlo okresu je Lučenec a ďalšie mesto okresu je Fiľakovo.

Okres Poltár
sa nachádza na juhu Bansko-bystrického kraja a hraničí na východe s okresom Rimavská Sobota, na juhu a juhozápade s okresom Lučenec, na severozápade s okresom Detva a na severe s okresom Brezno v dĺžke asi 7 km. Reliéf okresu Poltár sa postupne zdvíha v smere od juhu na sever od nadmorskej výšky 195 m v Lučenskej kotline pri výtoku rieky Ipeľ v katastri obce Kalinovo až po 1118 m na vrcholovej plošine v Stolických vrchoch ako súčasti Slovenského rudohoria. Okresné sídlo je mesto Poltár.

Okres Veľký Krtíš
sa nachádza v južnej časti Slovenska (Banskobystrického kraja). Na juhu susedí s Maďarskou republikou, na východe s okresom Lučenec, na severe s okresmi Detva, Zvolen a Krupina a na západe s okresom Levice. Bol vytvorený v roku 1968 začlenením obcí, ktoré po zrušení okresu Modrý Kameň (v r. 1960) patrili do okresov Lučenec a Zvolen.

Mestá okresu Veľký Krtíš a Modrý Kameň. Územie okresu je vymedzené v priestore medzi riekou Ipeľ - na juhu (ktorá súčasne tvorí štátnu hranicu s Maďarskou republikou) a zo severu Krupinskou planinou

Novohradská župa
je z hľadiska svojej rozlohy druhou najmenšou župou Maďarska. Župa sa rozprestiera na severnej hranici Maďarska, severovýchodne od najdynamickejšie sa vyvíjajúcej oblasti krajiny, Peštianskej župy zahrňujúcej aj Budapešť. Svojim charakterom nízkeho a stredného pohoria tvorí akýsi prechod medzi vysokými hrebeňmi Karpát a rovinnou oblasťou maďarskej nížiny. Jej centrom je mesto Šalgótarján. Nachádza sa tu ďalších päť miest: Balašské Ďarmoty, Bátoňterene, Pástó, Rétšág a Séčéň.

Zdroj: http://www.neogradiensis.szm.com